Detská mozgová obrna. Ak sa stretnete s touto diagnózou a týka sa vášho dieťaťa začnete v prvom rade riešiť liečbu. Postupom času ako sa snažíte získavať informácie zo všetkých možných zdrojov zistíte, že žiadna účinná medikamentózna ani iná terapia na úplné vyliečenie tejto choroby neexistuje. Dozviete sa však, že príznaky choroby dokážete zmierniť každodenným cieleným cvičením, prípadne operačným zákrokom. Každopádne sa pravidelné cvičenie musí stať súčasťou vášho života. Tu narazíte na množstvo rehabilitačných metód, z ktorých niektoré musí dieťa cvičiť so špeciálnym terapeutom, no mnohé zvládate s dieťaťom aj sami doma. Pri hlbšom skúmaní zistíte, že metódy sa líšia aj svojím prístupom k malému pacientovi. Všetky systémy majú spoločný cieľ, ale ich teoretické a praktické postupy sú odlišné. Vo vzťahu k pacientovi teda existujú dva druhy rehabilitačných metód. Tie, ktoré ponechávajú veľký priestor pre improvizáciu terapeuta, rešpektujú, že každé dieťa je iné, odlišuje sa preto aj rehabilitácia podľa jeho potrieb. Koncepty vyhľadávajú cestu a spôsob ako umožňovať postupné budovanie správnych funkcií nielen v motorike, ale aj v bežných denných aktivitách. Kladie hlavný dôraz na motiváciu, vlastnú aktivitu pacienta a konečným cieľom je získanie primeranej samoobsluhy a fungovania v spoločnosti. V terapii sa využíva vývinová variabilita a interná schopnosť mozgu riešiť situácie rozmanitou stratégiou.

Protikladom sú však metódy, ktorých postup je striktne určený s presne stanovenou technikou. Ich úlohou je aby si dieťa s DMO vybavilo všetky vývinové míľniky, ktoré sú  oneskorené a dieťa ich robí nesprávne. Metodika akoby potláčala prirodzenú schopnosť mozgu učiť sa spontánne, bez povinnej a striktnej stimulácie zvonku. Kladie sa maximálna pozornosť na motoriku v porovnaní s inými  činnosťami človeka. Metódy sú pri praktickej aplikácii dosť „tvrdé“ a nie vždy sú prijaté bez odporu zo strany dieťaťa.

Preto je dôležité nielen správne vybrať rehabilitačné cvičenie či terapeuta, ale taktiež počas cvičení sledovať reakcie pacientov a to ako pozitívne tak aj negatívne. Čas, ktorý strávite neefektívnym cvičením je nenávratne preč, avšak zážitky a pocity dieťaťa tak ľahko z pamäte nevymažete. Dieťa, ktoré zažije traumu z cvičebných praktík veľmi ťažko budete motivovať na akýkoľvek iný druh rehabilitácie. Opätovné získavanie jeho dôvery bude náročné a nie je vylúčené, že si ju nezískate vôbec. Jeho zážitky sa budú vynárať pri každom pohľade na terapeuta a akýkoľvek skúsený terapeut s ním nedokáže dosiahnuť také pokroky aké by mohol. Počúvajte svoje dieťa nielen sluchom, ale vnímajte citlivo aj jeho neverbálne reakcie. Je to rovnako dôležité  ako správny výber rehabilitačnej metódy. Ak vás správna metóda privedie čo i len o krok bližšie k cieľu, viete že ste sa rozhodli správne a treba v nej pokračovať.  Výsledky, ktoré dosiahne pacient vhodným cvičením určite stoja za to.